Novodobý rasizmus.

Niekto by mi vybavil od mesta byt, prípadne mi prišla Európska únia postaviť dom, a ja by som im iba trochu pomáhal pri stavbe... Smeti by som nemusel vynášať, hádzali by sme ich pred barák, však to niekto odprace – a možno aj nejaký politik. Nájomné by sme neplatili, elektrinu by sme brali „satarmo“ z pouličného osvetlenia, vodu z hydrantu za takú istú cenu, hej, bolo by mi sveta žiť. Chodil by som okrádať hlupákov, čo mi naivne nasadia zemiaky do môjho dosahu, dreva by som mal dosť z najbližšieho národného parku, neznámi dobrodinci by mi v záhradkárskej osade pestovali zeleninu, dedinčania by mi chovali sliepky, a keďže tento štát pamätá na ochranu svojich občanov, všetko by mi dávali dobrovoľne a postarali by sa o to, aby som sa pri krádeži náhodou nezranil, lebo by ich zavreli. Štát by ma vždy hýčkal vo svojej sociálnej sieti, moja ochranná organizácia by moju lenivosť, nezodpovednosť a neochotu bojovať za zmenu k lepšiemu ospravedlnila diskrimináciou, potrebou špeciálneho prístupu, historickými krivdami a nutnosťou ešte viac na mňa prispievať. Potom sa preberiem, pozriem do zrkadla, a oops! Mám smolu, vlastním nesprávnu farbu pokožky. Mne nikto nič nedaruje, som na nesprávnej strane biča, ktorým švihá naša novodobá civilizácia.   Nanešťastie, žijeme v dobe, kedy sa rasovo, názorovo, sexuálnou orientáciou zvýhodňovaná malá časť populácie posudzuje režimom inak ako skupina nás – podľudí. Človek ktorý na sebe pracuje, aby dokázal žiť podľa svojich predstáv je stále viac a viac zdieraný, aby mohol uživiť akúkoľvek skupinu darmožráčov, ktorá vie dostatočne hlasno kričať o tom, ako je diskriminovaná. Málo chýbalo a platili by sme ešte aj na naivných nenažrancov, čo uverili bezpečnosti investície s 50 % ročným ziskom. Celé roky platíme na časť populácie, ktorá nie je dlhodobo ochotná pracovať a pohodlne sa nechá našimi daňami vydržiavať. Sám som videl za 10 – 15 rokov v našom meste tri takmer kompletné, štátom platené rekonštrukcie niekoľkých domov aj s vybavením, ktoré boli zničené a vybrakované za krátky čas „neprispôsobivými“. Presne podľa hesla „Ako budete pracovať, tak sa budeme mať...“ A zatiaľ ľudia z našej kasty hlúpych sponzorov poctivo čakali v poradovníku na to, aby aspoň nejaký holobyt dostali. A samozrejme oblúkom túto časť mesta z bezpečnostných dôvodov obchádzali.    Keď na tieto a desiatky iných skutočností poukážem, budem okamžite veľkohubými špecializovanými organizáciami označený za rasistu, a neznášanlivého a netolerantného xenofóba v jednej osobe. Smutná realita. A pritom sa budú hlboko mýliť, mám rád všetkých ľudí bez rozlišovania ich farby, viery, názorov, či orientácie. Svoju nerasistickú povahu môžem dokázať napríklad aj tým, že mám kamarátov každej farby, černochov, arabov, cigánov, nemám s nikým slušným problém. Súdim ľudí len podľa toho ako sa správajú, a keď mi to nevyhovuje, ohradím sa, prípadne sa s takým človekom viac nestretávam. Je mi jedno či je beloch, černoch, cíti sa byť homosexuál, palácový pinč, prípadne verí v návrat Veľkého Traktora.   Pôvodný výraz „rasizmus“ je nadradzovanie ľudí s bielou farbou kože nad ľuďmi s inou farbou – keď „bieli“ majú viac práv ako „farební“. To, čo v súčasnosti aj u nás prekvitá je niečo opačné - nadradzovanie všetkých ostatných nad nami, obyčajnými belochmi. Nazvať tento trend rasizmom môžeme, ale keďže sa jedná o systém – všetci proti bielym, bude potrebné asi nájsť nový termín. Predstava že by napríklad Ind obvinil černocha z rasizmu je absurdná, táto terminológia funguje len vo vzťahu k bielej pokožke. Už vidím našu najpreslávenejšiu rasistickú organizáciu ako si do mňa utiera hubu, ale nemôžem si pomôcť – rasizmus je podľa mňa aj umelé zvýhodňovanie akejkoľvek inej rasy nad druhú a to všetky takéto organizácie podporujú. Preto označenie rasistická organizácie je podľa mňa na mieste.  Protirasistická politika sa mala zastaviť na rovnoprávnosti všetkých ľudí, v bode, kde by spoločnosť nepreferovala nikoho. Ak by niekto bol asociál, tak by bolo jedno, či je biely, modrý, alebo červený so žltými puntíkmi na nose – bol by za to potrestaný, a každý rovnakou mierou. Ak by bol niekto sociálne slabší, spoločnosť by mu dala šancu a sponzorovala by – dočasne - jeho rekvalifikáciu aby sa mohol - a aj bol nútený sa postaviť na vlastné nohy.   Ale to už zase začínam snívať...   Bohužiaľ nám táto naša rádobyhumánna taktika dávno prerástla nad hlavu. To, čo malo byť zrovnoprávnením rás a s čím každý rozumný človek súhlasí, už dávno prekročilo hranice absolútnej rovnoprávnosti, a pokračuje k utláčaniu na druhej strane – presne podľa taktiky „Podaj prst, a...“. Nedeje sa to okato, len drobnými ústupkami a pozitívnou diskrimináciou, ale postupuje stále ďalej. Obávam sa, že nastáva doba nového rasizmu.  A prečo v dnešnej dobe táto forma rasizmu prekvitá? Bude to tým, že máme nejaké irelevantné výčitky svedomia siahajúce niekoľko storočí dozadu? Keď bolo normálne, že silnejšia civilizácia sa správala naozaj ako silnejšia? Neeticky, brutálne, odsúdeniahodne podľa dnešných merítok, ale normálne podľa vtedajších? Preto tolerujeme rasistické prejavy voči nám a trestáme svojich vlastných podľa nerovnakého metra? Preto sa sami odsudzujeme ku tejto novodobej taktike sebabičovania?   A vieme si vôbec predstaviť čo by sa stalo, keby v tej dobe bola iná rasa ako biela silnejšia a prevalcovala ona ostatné? Vedeli by sme to možno extrapolovať z priebehov mongolských, tatárskych a tureckých nájazdov, ale nie je to veselá predstava...     Hunter