Po vystúpení z metra sme sa zastavili na námestí Pigalle, ignorovali sexshopy, ochutnali sladkosti v orientálnej cukrárni, a uličkami Montmartru sa presunuli popri zaujímavom kostole St. Jean de Montmartre ku vstupu do areálu Sacre Coeur. Na kopec ku chrámu viedla lanovka, ale my sme si povedali, že nebudeme gaučové brambory a vylezieme tých pár schodov pešo. Už v prvej tretine sme zistili, že lanovka by bol lepší nápad. Ešte pred prvým schodiskom nás už očakávala tlupa neodbytných senegalcov, ktorí viazali „magické“ náramky, tie jediné a pravé - skoro ako od Horsta Fuchsa. Tieto zaručia pre páry spoločné šťastie, splnia želanie, ktoré si želáte počas viazania a majú stovky ďalších prospešných účinkov. Nedali sa obísť, nedali sa ignorovať, proste mali vynikajúco zvládnutú technológiu penetrácie trhu systémom „podaj prst a si o pár eur chudobnejší“. A to sme mali šťastie, pretože „Amerikánom by náramok predali za 20 Euro“ - a my, keďže sme z Európy a hlavne z Slovenska - najlepšej krajiny na svete, máme 50 percentnú zľavu. Keď som im odpovedal že za meter povrázku im nedám 10 euro, dohodli sme sa na ďaľšej polovičnej zľave. Za toľko kúziel v jednom sa to predsa oplatí. A ešte aj želanie navyše, hotová zlatá rybka! Pre nás síce neskoro, ale predsa som vymyslel, ako to vyriešiť fikanejšie – skúsim by som si niečo želať, a chlapíkovi, ktorý vám tvrdí o stopercentnom účinku želania povedať, že ste si celý čas želali, aby ten náramok bol zadarmo. Z tejto kombinácie ako predavač zaručene plnených želaní ťažko vykorčuľuje, jedine že by vedel čítať myšlienky... :-))) Ale náramky nám aj tak poslúžili, stačilo ich ukázať akejkoľvek blížiacej sa skupine viazačov, a mali sme pokoj. To nás presvedčilo, že pribaliť náramky a prívesok s Eiffelovou vežou do budúcej základnej výbavy je vynikajúci nápad...
Vychutnali sme si výhľad na Montmartre, nedali sme šancu rovnako neodbytnej tlupe maľovačov portrétov a pozreli si vnútro chrámu. Za 2 eurá sme si kúpili v automate peknú mincu s motívom Sacre coeur (podobné automaty sú aj napr. v Notre Dame) a v predajni suvenírov podložku pod myš s motívom Van Goghových kosatcov – keď sme prišli domov sme samozrejme zistili že je príliš lesklá pre našu optickú myš... Dolu sme sa odviezli lanovkou – a zistili že to máme zadarmo – platí na ňu Carte orange.
