Vojenská katedra 5/5

Autor: Peter Šiška | 6.7.2005 o 6:24 | Karma článku: 6,71 | Prečítané:  2413x

Samozrejme okrem prednášok sme na ketedre mali aj cvičenia rôzneho druhu - nie každé bolo príjemné, ale - ako sa hovorí - v každom zle sa dá nájsť niečo dobré....  

Pamätám si, že sme raz rozdelení do družstiev museli na rozkaz sadistického poručíka pochodovať v rámci cvičenia asi 3 hodiny v kuse - oblečení v maskáčových bundách pri vonkajšej teplote 30 stupňov. Čudujem sa doteraz že vtedy nikto neskolaboval, ale asi sme boli všetci tvrdí chlapi...:-). Každé družstvo pochodovalo samostatne podľa povelov nás veliteľov družstiev, a tak sme aspoň svoje oddiely synchronizovali do rôznych tvarov,  viedli ich proti sebe a podobne.  keby som nezažil, neveril by som, aké kolektívne nadšenie účastníkov dokáže  vyvolať vytvorenie motívu kosoštvorca s čiarkou z desiatich pochodujúcich radov pseudovojakov.  
            Príjemnejšie  - aspoň zo začiatku boli cvičenia strelecké - začali teoretickou prípravou,  pri ktorej nám vyučujúci vysvetlil zásady streľby, uhýbania, krytia a kľučkovania. Napríklad sme sa dozvedeli  netušený fakt, že rýchlosť a intenzita kľučkovania je závislá od rýchlosti streľby...
Teoretické cvičenia  pokračovali  pár vystreleniami do terča postojačky, v pokľaku a v ľahu. Na týchto cvičeniach sme sa dozvedeli  veľmi dôležitú a praktickú vec, a to - "Čím viac sa roztiahnu nohy, tým lepšie sa trafí do čierneho".
Bohužiaľ, tieto cvičenia boli spojené s čistením samopalu, čo až tak príjemné nebolo... Keď nám bolo povedané, že slepé náboje samopal zašpinia neporovnateľne viac ako ostré, dohodli sme sa s vyučujúcim, že praktický nácvik uhýbania, plazenia a kľučkovania budeme robiť len z napodobeninou streľby. Bolo to o to zábavnejšie - traja spolužiaci stáli nad nami, hádzali po nás kamienky a kričali "Ratatata! Ratatata!! BUM, BUM, BUM" a podobne - a my sme  sa ich "projektilom" snažili uhnúť a prekľučkovať pomedzi nich. Nezaobišlo sa to samozrejme bez "zásahov" a následných dramatických minútových "úmrtí" v štýle ruských vojnových filmov. Proste paráda - geniálne odreagovanie sa uprostred študijného týždňa.
Praktické cvičenia vyvrcholili po dvoch rokoch bojovým cvičením s použitím vozidiel vo vojenskom priestore na Lešti, čo vraj bola najlepšia časť celej výučby. My sme to už  nezažili, ale starší spolužiaci  tvrdili,  že hra na vojakov s naozajstnými tankami, BVP a dokonca aj BRDM2RCH, spolu s oficiálnym dorozumievaním cez vysielačky nemala chybu. Legendárnym sa stal výrok kamaráta, ktorý si o periskop rozbil čelo, a keď sa už po desiaty krát neúspešne snažil zahlásiť zranenie predpísaným spôsobom veliteľovi, zareval naštvane do vysielačky  - "TU OROL, TU OROL!!! ROZJEBAL SOM SI HLAVU!!!". A samozrejme táto správa k veliteľovi prešla...:-)
 
Vojenská katedra bola napriek svojim pár negatívam fantastická vec, a na 100 % z nás urobila chlapov - a keď nie, naučila nás, ako sa povzniesť nad hlúposť, demagógiu a násilné vnucovanie autority. Je škoda, že už nie je.
 
Warrior Hunter
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

O slobodu sa dá aj prísť

Ani ústava nemusí vydržať všetko.

PLUS

Hmly, nočné jazdy, hazardéri so smrťou. Aké je byť na čele vlaku

Obyčajný cestujúci takúto jazdu nezažije.

DOMOV

Exminister Kaliňák: Ja som si svoje urobil

Kaliňák hovorí, že už je na politickom dôchodku.


Už ste čítali?