Tu v Prahe udreli mrazy, nič vážne, cez deň je mierne pod nulou - maximálne -2 až -4 stupne. Minulú stredu po práci som nasadol do auta s priateľkou, že sa odvezieme domov. Cez deň na predné okno napadal prach, tak som si po cca 200 metroch jazdy povedal že ich ostrekovačom a stieračmi očistím. Náááhodička – ostrekovač vyflusol pár kvapiek kvapaliny, zahlásil že ďaľšia nie je, a stierač to blato rozotrel po celom skle. To už som stál v zápche pred semaforom na trojprúdovke v centre mesta, a tak si hovorím, že tie šmuhy musím nejako odstrániť. Spásonosná myšlienka bola zobrať zpod sedadiel destilovanú vodu a obliať to predné sklo kým čakám na zelenú. Voda bola nezmrznutá, takže som to predné sklo oblial. Výsledok tejto činnosti predčil moje očakávania – vonkajšia teplota vodu blízko bodu tuhnutia premenila na polcentimetrovú ľadovú krustu, ktorá prekryla blato a cez ktorú sa nedalo vidieť vôbec, na semafore skočila zelená a všetci pražáci sa už-už chystali trúbiť na toho debila, čo sa na oranžovú nepohol. So stiahnutým chvostom a blikajúcimi núdzovými svetlami som sa naslepo presunul na krajnicu, dúfajúc, že nič živé cestou netrafím. Na to mi priateľka hovorí – „A to si nevedel že tá voda zmrzne? To si chemik? Však to viem aj ja...“ A keďže som si celý čas tejto profesionálnej apokalypsy nadával v duchu do debilov a amatérov - nechemikov, tieto slová od nej pôsobili ako upokojujúci balzam na moju hanbu.... Nejde mi do hlavy, kde sa podeli moje tak dokonalé chemické reflexy. Asi po tých rokoch nepoužívania atrofovali a vyhynuli. Možno to je dôvod, prečo sa už niekoľko rokov necítim „silný v kramflecích“ pri rozhovoroch o ezoterike, mágii a podobne, a viem rozprávať iba nudne a nezáživne o počítačoch, mobiloch a digitálnych foťákoch. Takže, páni a dámy, všetci čo ma poznáte - od minulého týždňa som už iba počítačár, chemik vo mne skapal nudou a nedostatkom praxe. A ako ste na tom Vy? Vydržali Vám nepoužívané reflexy viac ako pár rokov? Hunter.
Aj vy zakrnievate?
Kedysi dvno som sa 4 roky zaoberal chmiou, fyzikou a podobnmi vecami. Odvtedy som sa ctil - keď aj nie ako chemik ale aspoň polochemik s dobrm rozhľadom a nvykmi. Veď doteraz si sirup nalievam etiketou dopredu dole. Tento pocit mi vydržal až do minulho tždňa.