Peter Šiška
Koněpruské jaskyne
(8/2015) Keďže si myslím že je dobré prekladať ťažšie témy niečím ľahším, budem sa snažiť zároveň so svojim príbehom z posledných rokov publikovať aj krátke článočky z našich ciest...
Som dlhoročný IT manažér a kouč, ale zaoberám sa meditáciami a duchovno-energetickou oblasťou intenzívne asi dvadsať rokov. A pretože som sprievodcom a pomáham ľuďom z ich bludných kruhov, v blogu budem písať skôr úvahy a zážitky z tohto súdka. Zoznam autorových rubrík: Postrehy, Cesta, Cestovanie, Záujmy, Sebakritika, Hudba, Súkromné, Nezaradené
(8/2015) Keďže si myslím že je dobré prekladať ťažšie témy niečím ľahším, budem sa snažiť zároveň so svojim príbehom z posledných rokov publikovať aj krátke článočky z našich ciest...
Ako sme prekonávali ďalšie kilometre, začal čoraz viac a viac fúkať vietor. Zastali sme na odpočívadle a vietor bol taký silný, že priateľka stála v uhle cca 60 stupňov len aby ho prekonala.
Už v tejto časti sa začali vyskytovať útesy, ktoré boli čoraz vyššie a typickejšie pre oblasť. Celé to vyvrcholilo na plážičke nazvanej Coumeenoole Strand – ďalšej pláži, kde bol natáčaný film Ryanova dcéra. To prostredie a nádherné vlny som si musel aj nafilmovať, pretože fotky tú atmosféru dostatočne nevyjadria. Je to lepšie, ale aj tak - byť tam a vidieť - to je niečo úplne iné. Takže dosť kecov a pre dnešok už len obrázky.
Po dlhšej prestávke pokračujem s týmto seriálom, bohužiaľ som bol po návrate z megavýletu až doteraz tak vyťažený že nebol čas a ani sila publikovať ďalšie diely.
Tri kilometre za Caherciveenom zabočujeme na neplánovanú zastávku – zahliadli sme ruinu, ktorej sme neodolali – Ballycarbery castle.
Po polhodinke v plážovom bare nasadáme do auta len preto, aby sme po pár kilometroch prišli k ešte krajšej pláži – Derrynane beach. Najprv si ju fotíme zboku a potom prichádzame povedľa rodného domu Daniela O’Connella, ktorý je v Írsku považovaný za národného hrdinu.
Dnes sme mali na programe Ring of Kerry – je to poloostrov severne od miesta kde sme bývali, ten na ktorý sme mali výhľad z jedálne. Keďže je dosť veľký, vyrazili sme veľmi skoro. Zisťujem, že si pomaly zvykám na úzke cesty a začínam sa približovať k povoleným rýchlostiam.
Po návrate z ostrova sme pokračovali ešte trochu južnejšie – do Bantry. Na brehu mora tam stojí Bantry house – dom z 18. storočia s veľmi peknou záhradou.
Hneď ráno sme vyrazili smerom na južnú časť poloostrova Beara – do Glengarriffu. Niežeby bola táto dedina niečím zaujímavá, len je východiskom plavby na ostrov Garinish. Ten využíva fakt, že ho chráni pevnina a ohrieva golfský prúd - je teda na ňom priaznivá mikroklíma pre exotické rastliny.
Tento deň sme sa rozhodli oddychovať a vcelku v pohode prejsť len okolie nášho ubytovania. Okolie BB je fantastické, zo spálne máme výhľad na hory a z jedálne na záliv a záhradu – fantázia. Denise s Kenom sú Angličania, ktorí sa sem presťahovali, a ich angličtina je pre mňa ako návrat z rozospievanej krajiny domov... ;-)
Posledná pamiatka ktorú sme cestou do Kerry navštívili bola slávna skala sv. Patricka, kopec kde podľa legendy vysvetľoval Írom princíp svätej trojice pomocou trojlístku.
Opustili sme Kilkenny a pokračovali v ceste do Kerry. Za Thomastownom sa nachádza ďalšie cisterciánske opátstvo – Jerpoint abbey. Na googlemapách nie je zobrazené podrobne, ale je to asi 2 – 3 kilometre juhozápadne po N9.
Hneď ráno sme opustili Dublin a presunuli sa na druhý koniec Írska – do kraja Kerry. Prvá zastávka na ceste bolo mestečko Kilkenny – najmenšie mesto v Írsku.
Po odchode z panstva Powescourt sme sa rozhodli pozrieť sa ešte na Powerscourtský vodopád – najvyšší v Írsku – 130 m.
Dnes sme sa vybrali na juh od Dublinu. Po zablúdení v zložitom systéme kruhových objazdov a dlhom hľadaní cesty nazad na obchvat sme konečne trafili správnu odbočku a pri nasledujúcom obchvate sme boli konfrontovaní s dvomi smerovými ceduľami, ale ani jedno z uvedených miest nebolo na mape. Slávnostne sme si prisahali, že pred ďalším väčším výletom si kúpime GPS a zvolili jeden náhodný smer. GPS do Írska je naozaj nutnosťou, veľakrát sa nám stalo, že sme síce mali tri mapy, ale ani na jednej z nich neboli také dediny, cez ktoré sme prechádzali.
Posledná zástavka v tento deň bola v Slane. Najprv sme zaparkovali na hlavnom námestí, kde v rohoch námestia stoja štyri rovnaké domy – tie si vraj postavili štyri sestry, aby každá mala prehľad o tom, kto chodí za ostatnými tromi. Ale to nás nezaujímalo.
V blízkosti Boynského náleziska sa nachádza nachádza zrúcanina najstaršieho cisterciánskeho kláštora v Írsku – Staré Mellifontské opátstvo. Je to vlastne taká „matka všetkých cisterciánskych opátstiev“ - podľa neho boli stavané všetky ostatné cisterciánske kláštory v zemi. Napriek tomu že je dosť blízko Brú na Boinne, mali sme dosť problém trafiť sem – mapy neukazujúce niektoré cesty, ukazujúce neexistujúce cesty a tak – proste normálna írska pohoda. Ale nakoniec sme to zvládli a zaradili sa do skupiny začínajúcej prehliadku.
V rámci strediska v Brú na Boinne je možné navštíviť aj druhú hrobku – Knowth, Jej interiér aj prehliadka je koncipovaná názornejsie a náučnejšie – okrem výkladu je tu aj miestnosť s nainštalovanými výukovými panelmi s informáciami o hrobkách, vykopávkach a nájdených predmetoch (napríklad pazúriková sekera).
Druhý deň nášho pobytu sme ako hlavný bod programu mali náhľad do hlbšej histórie – presnejšie 5200 - 5300 rokov. Na tento čas totiž archeológovia odhadujú vznik „chodbových hrobiek“ v oblasti Brú na Bóinne. Pomenovanie je v úvodzovkách zámerne – nevieme isto k čomu naozaj tieto stavby slúžili.
Po doplnení parkovacích lístkov sme sa vybrali iným smerom – ku kostolom. Pár sto metrov od rieky Liffey leží najstaršia Dublinská budova - kostol Christ church.